Socialismus a privatizácia

Stredná generácia si pamätá systém, ktorý bol principiálne veľmi podobný Dŕžave. Tým máme na mysli sociálne spravodlivý systém. Hoci mladej generácii natĺkli do hlavy, že nič horšie ako socializmus neexistuje, opak je pravdou. Sociálne spravodlivý systém, t.j. systém, v ktorom bolo školstvo na veľmi vysokej úrovni a zadarmo, zdravotníctvo na veľmi vysokej úrovni a zadarmo, služba v národnej (nie nájomnej) armáde cťou, kde nikto nebol vyhodený na ulicu. Nikto barbarsky nedrancoval lesy – vlastnil ich národ – a už vôbec nie minister, ktorý navyše ešte berie plat od štátu. Nijaký kapitán s dotlačeným diplomom nenakupoval americké stíhačky a nebral tučné provízie na Kajmanských ostrovoch, čo splácať bude zase ten istý národ… očividne však nie jeho národ.

 

Socializmus neznamená, že všetko bolo v rukách štátu. To je ďalší výmysel. Ale energetické podniky, kľúčový ťažký priemysel, zbrojný priemysel a vôbec podniky strategického významu nesmú byť porozdávané za babku kamošom v správnej politickej strane a za správne dohodnutých podmienok. Všetci takýto šikovníci vyhrali. Prehral iba jeden – národ. A to ešte nehovoríme o tom, že za socializmu sme boli potravinovo sebestační.

 

Áno, dnes sme súčasťou globálneho systému. Znamená to, že jedna krajina nič nedokáže vyrobiť sama, vždy je odkázaná na subdodávky z cudziny. V prípade, že by chcela byť „neposlušná“, tak embargo ju veľmi rýchlo zloží na kolená. Sme proste v pasci. Dobre premyslenej pasci.

 

Teda tak. Máme povinnosť napraviť to, čo sme dovolili pokaziť. Ak dnešná stredná generácia nenavráti nazad socializmus, mladá generácia to už NIKDY v budúcnosti nedokáže. Oni nemajú ani potuchy, ako to má vyzerať.

 

Ktoré národy však budú schopné sa pokúsiť prinavrátiť sociálne spravodlivý systém? Aby sme si to pripomenuli – o týchto je reč v starom indickom proroctve v súvislosti s národmi nad „Zlatou niťou“. Odpoveď je očividná – len tie národy, ktoré si na niečo také pamätajú. Môže teda ísť jedine o tie národy, ktoré kedysi patrili do Východného bloku. Vrátane Východných Nemcov. Prehnitý Západ tam nijako „nevojde“. Ale prejavia národy vôľu sa zmeniť? Prejavíme my vôľu a odhodlanie sa zmeniť? Ide o vôľu národa, nie obyvateľstva.

 

Pokusy stavania socializmu a fašizmu na jednu úroveň sú propagandistickou lžou, ktorú generujú hlavne skupiny liberalistických ideológov v rámci „teórie“ totalitnej spoločnosti. V skutočnosti sa socializmus a fašizmus nachádzajú na rôznych póloch ideologickej klasifikácie. Socializmus predstavuje fundamentálnu rovnosť postavenia, liberalizmus predstavuje rovnoprávnosť a fašizmus vychádza z antropologickej nadradenosti.

 

Liberalizmus je principiálne bližší fašizmu ako socializmus. Teda príbuznosť medzi fašizmom a socializmom neexistuje, ale vzťah liberalizmus-fašizmus je „pracovný“.

So štátnym prevratom – ktorým sme sa stali západnou demokraciou – je nezlučiteľne spojená aj privatizácia.

 

Další podrobnosti jsou ZDE: https://www.tartaria.sk/dedicstvo-predkov/tartaria/522-nazad-do-drzavy-1


Sdílení příspěvku:

Autor příspěvku: Přetisknuto ANS

Přetisknuto ANS
Příspěvek převzatý Aliancí národních sil.   Jméno autora a zdroj článku je uveden v textu.

Napsat komentář